- tlač článku

Fond Knižnice Mateja Hrebendu je doplňovaný knižničnými jednotkami a inými informačnými dokumentami prostredníctvom objednávok z ponúk jednotlivých vydavateľstiev, nakladateľstiev, knižných distribútorov a kníhkupcov. Dôraz sa kladie hlavne na ponuky cenovo najvýhodnejšie, na profiláciu knižničného fondu a na požiadavky používateľov.

Fond knižnice netvoria len knihy, brožúry a periodiká, ale aj gramofónové platne, mapy a hudobniny.
Úlohou oddelenia knižnično-informačných fondov je nielen fond dopĺňať, ale aj spracúvať, akualizovať a ochraňovať.

V roku 1994 prešla knižnica na automatizované spracovanie knižničných jednotiek v programe SMARTLIB od jesene roku 1997 využíva automatizovaný knižničný systém LIBRIS. V súčasnosti knižnica pracuje v knižnično-informačnom systéme Clavius

Každá knižničná jednotka je opatrená knižničným štítkom s čiarovým číslom a prírastkovým číslom, ktorý slúži na identifikáciu dokumentu a elektromagnetickou ochranou.

Súčasťou knižničnej jednotky je aj katalogizačný záznam, ktorý pozostáva z hlavných údajov o popisovanej jednotke.

Knižnica buduje 3 druhy katalógov:

1) Služobný katalóg – obsahuje záznamy celého knižničného fondu a je určený pre pracovníkov knižnice.

2) Čitateľský katalóg:
• menný
• názvový
• systematický
• predmetový
Obsahujú len časť knižničného fondu príslušného oddelenia.

3) Revízny katalóg – slúži pre pracovníkov knižnice pri revízii ktorá poskytuje obraz o stave fondu, jeho úbytku a chybách v spracocvaní, o ochrane a dodržiavaní výpožičného poriadku.

Ale najvyužívanejší je katalóg strojový, v ktorom je možné vyhľadávať podľa deskriptorov a je navyše rýchly.

Keďže objem finančných prostriedkov na nákup knižničných fondov má každoročne odlišnú hodnotu, udržať jeho profiláciu a zároveň vyhovieť požiadavkám používateľov sa stáva čoraz náročnejším.

Oddelenie knižnično-informačných fondov	Pridané: 05.10.2009 Aktualizované: 25.05.2018 Rita

Knižničný fond je hlavným prostriedkom, ktorým knižnica napomáha k výchove a vzdelávaniu používateľov. Počet používateľov a výpožičiek vo veľkej miere závisí práve od doplňovania knižničného fondu, preto je úlohou poznať fond a správne ho dopĺňať.
Fond Knižnice Mateja Hrebendu je doplňovaný knižničnými jednotkami a inými informačnými dokumentami prostredníctvom objednávok z ponúk jednotlivých vydavateľstiev, nakladateľstiev, knižných distribútorov a kníhkupcov. Dôraz sa kladie hlavne na ponuky cenovo najvýhodnejšie, na profiláciu knižničného fondu a na požiadavky používateľov. Fond knižnice netvoria len knihy, brožúry a periodiká, ale aj gramofónové platne, mapy a hudobniny. Úlohou oddelenia knižnično-informačných fondov je nielen fond dopĺňať, ale aj spracúvať, akualizovať a ochraňovať. V roku 1994 prešla knižnica na automatizované spracovanie knižničných jednotiek v programe SMARTLIB od jesene roku 1997 využíva automatizovaný knižničný systém LIBRIS. V súčasnosti knižnica pracuje v knižnično-informačnom systéme Clavius Každá knižničná jednotka je opatrená knižničným štítkom s čiarovým číslom a prírastkovým číslom, ktorý slúži na identifikáciu dokumentu a elektromagnetickou ochranou. Súčasťou knižničnej jednotky je aj katalogizačný záznam, ktorý pozostáva z hlavných údajov o popisovanej jednotke. Knižnica buduje 3 druhy katalógov: 1) Služobný katalóg – obsahuje záznamy celého knižničného fondu a je určený pre pracovníkov knižnice. 2) Čitateľský katalóg: • menný • názvový • systematický • predmetový Obsahujú len časť knižničného fondu príslušného oddelenia. 3) Revízny katalóg – slúži pre pracovníkov knižnice pri revízii ktorá poskytuje obraz o stave fondu, jeho úbytku a chybách v spracocvaní, o ochrane a dodržiavaní výpožičného poriadku. Ale najvyužívanejší je katalóg strojový, v ktorom je možné vyhľadávať podľa deskriptorov a je navyše rýchly. Keďže objem finančných prostriedkov na nákup knižničných fondov má každoročne odlišnú hodnotu, udržať jeho profiláciu a zároveň vyhovieť požiadavkám používateľov sa stáva čoraz náročnejším.

Oddelenie knižnično-informačných fondov