Rozprávky do tmy |
Pridané: 17.01.2013 Rita |
Položili ste si niekedy otázku: Aké to je nevidieť? Vedeli by sme sa učiť? Robiť na počítači? Ako by sme zvládali bežné veci, ktoré denne robíme? Napríklad, obliekať sa, natrieť si chlebík alebo prejsť cez ulicu. |
|
S podobnými otázkami sa stretávajú nevidiaci ľudia. Myslíte si, že sú smutní, nespokojní so svojím životom? Nevidiaci sú takí istí ako my ostatní - šikovní i nešikovní, múdri aj hlúpi, milí i ufrfľaní. O tom, ako žije a pracuje bežný človek so zdravotným postihom, aké prekážky musí prekonávať, kto mu pomáha, z čoho sa teší, porozprával žiakom ZŠ P. K. Hostinského aktívny čitateľ našej knižnice pán Július Bozó. Deti si na vlastnej koži vyskúšali priestorovú orientáciu, čítanie kuchárskej knihy v braillovom písme a vypočuli si rozprávku do tmy z knihy J. Pochaniča, ktorú ilustrovali slabozraké a nevidiace deti z Levoče.
|